História obce Píla

Obec vznikla v prvej polovici 16. storočia okolo píly, patriacej červenokamenskému panstvu. Prvá písomná zmienka je z roku 1602. Fuggerovci, majitelia hradu Červený Kameň v 16. storočí, vlastnili v prvých rokoch dve píly, ktoré dali postaviť pod hradom v doline rieky Gidry. Vodné píly a príbytky pre piliarov sa stali základom osady Píla.Červenokamenské píly spracovávali predovšetkým jedľové drevo. V roku 1948 však nevýnosnosť niektorých píl viedla k ich zrušeniu. Ako prvá sa zrušila vodou poháňaná „Trnkova – Holešova – Hubertova píla“. V roku 1950 prišlo k demontovaniu poslednej z píl na rezanie a spracovávanie dreva - parnej píly. Tým sa prakticky končí rozmach drevárskeho priemyslu v tejto obci.

Obec sa pôvodne volala Nová Ves, presnejšie „Nová Ves pod hradom Červený Kameň“ (VYFALU SUB ARCE WEOREOSKW) a najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku 1602. V písomnostiach z roku 1645 sa spomína richtár tejto obce. Neskôr dostala obec „Nová Ves pod hradom Červený Kameň“ pomenovania: * v roku 1770 – PÍLA, * v roku 1808 – PÍLA, SÄGMÜHL, * v roku 1912 – GIDRAFÜRÉSZ, * v roku 1920 – PÍLA, PILY, * v roku 1953 – PÍLA.

V druhej polovici 17. storočia sa v blízkosti obce Píla nachádzala Pálfiovská papiereň, ktorá dodávala papier aj pre kníhtlačiareň Trnavskej univerzity. V roku 1722 i v rokoch nasledujúcich pracovala Pálfiovská súkenka, ktorá dodávala svoje výrobky pre armádu. V roku 1728 majiteľ daroval súkno na osem oblekov pre obyvateľov chudobinca. V rokoch 1794 – 1801 pracovala manufaktúra na výrobu súkna. Veľa z výroby sa dodávalo do susedného Rakúska, ale aj na Moravu a na „dolnú“ zem. Priamo v obci sídlila dielňa na výrobu medených kotlov, ktorá bola činná až do roku 1916. Potom bola prestavaná na ryhovňu valcov pre mlyny („Hámra – ryhovňa valcov pre mlyny“), v roku 1950 však bola zrušená.

Nachádzali sa tu aj tzv. „múčne“ mlyny, ako ich nazývali miestni obyvatelia, aby ich odlíšili od ostatných mlynov. Niektoré z nich dávali zemepáni do prenájmu. Oproti mlynu nazývaného „Prachárna“ sa nachádzala pánska Pálfiho prádelňa. Na tomto mieste bola v roku 1904 postavená škola. Bola to štátna budova postavená Ministerstvom „kultu“. Nachádzala sa v nej jedna učebňa a dvojizbový byt pre správcu školy. Pred výstavbou budovy školy bola „škola“ umiestňovaná v rôznych domoch ako napríklad v obecnom a v bývalom pánskom dome s číslom 7. Istý čas chodili deti aj na hrad, kde ich vyučoval tamojší kňaz. V roku 1940 sa pričinením správcu školy zriadila aj nemecká škola s 15 žiakmi. Sedem žiakov prestúpilo z miestnej slovenskej školy, ostatní boli doplnení z nemeckej školy z Piesku. V roku 1941 sa miestna ľudová škola pretvorila na rímsko – katolícku ľudovú školu. Majiteľom sa stala obec Píla, hoci bola nevládna. Pri pretvorenej miestnej škole sa ustanovil aj školský výbor na čele s predsedom, ktorým sa stal farár zo susednej obce Častá. V roku 1977 bola škola pre zlý stav budovy zrušená. Žiaci dodnes chodia do Základnej školy v Častej alebo v Modre.

Uprostred obce stojí kostolík zasvätený Navštíveniu Panny Márie. Pôvodný kostol bol postavený niekedy koncom 17. storočia. V roku 1744 bol opravovaný. Dnešný kostolík pochádza z roku 1822. V tomto roku bol aj benedikovaný budmerickým farárom a dekanom. V roku 1870 bol kostol opravovaný nákladom papiernického majstra. V roku 1935 bol poškodený požiarom. Opravil sa, pričom bola zhotovená nová strecha. Kostol je polygonálne uzavretý so zaklenutou valenou klenbou. V štítovom priečelí má menšiu ihlanovitú vežu. Vizitácie spomínajú zariadenie kostola. V roku 1713 bol v kostole „PILA SUB ARCE“ kalich, paténa, kazula, alba, purufikátorium, korporál, velum atď. Vizitácia z roku 1811 spomína obraz – kópiu Panny Márie Regenburskej. Povesť spomína, že istý panský poľovník raz do tohto obrazu strieľal, načo onedlho oslepol. Miesta otvorov od striel boli do roku 1892 viditeľné. V roku 1781 bol postavený v obci kríž. 16.augusta 1880 bol posvätený nový kríž, posviacku vykonal budmerický farár.

Nakoľko obec nebola finančne sebestačná, od 1. októbra 1944 prestala Píla jestvovať ako samostatná obec a bola pričlenená k Častej až do roku 1954, kedy sa opäť stáva samostatnou obcou. Tento stav pretrváva dodnes.

Historické mapy

zdroj: mapire.eu

z roku 1787
z roku 1787

 

z rokov 1806-1869
z rokov 1806-1869

 

z rokov 1869 - 1887
z rokov 1869 - 1887

 

zdroj: mapy.tuzvo.sk

letecká mapa z roku 1950
letecká mapa z roku 1950