Mohutná ruina na severnej strane cesty je pozostatkom múčneho mlyna. Pôvodne to bol panský mlyn, teda mlyn, ktorý patril rodine Pálffyovcov. Objekt vo svojom jadre pochádza z konca 17. storočia, no neskôr prešiel viacerými prestavbami. Posledným majiteľom, ktorý ho prevádzkoval, bola rodina Brunovských. Počas druhej svetovej vojny v ňom sídlilo veliteľstvo posádky nemeckej armády. Z tohto dôvodu bolo jeho okolie dôkladne opevnené: vo svahu okolo mlyna sa nachádzajú zvyšky zákopov, na skale nad cestou pred ústím doliny bolo guľometné hniezdo a na ceste boli betónové zábrany, dodnes čiastočne zachované. Samotný mlyn fungoval do polovice 20. storočia; odvtedy chátra a dnes už je takmer zaniknutý. Bol na vodný pohon; náhon k nemu bol z potoka odrazený o približne 200 metrov vyššie, tiekol poza budovu a dodnes je zachovaný. Po 1. svetovej vojne bol mlyn modernizovaný a mlynské koleso nahradila vodná turbína elektrického generátora. Okolie mlyna malo parkovú úpravu, o čom svedčia prerastené smreky a ďalšie umelo vysadené dreviny v okolí mlyna.